Krátka história múzea


Slovo múzeum pochádza z gréckeho slova músai, čo v preklade znamená miesto zasvätené múzam. Muse bola dcéra boha Jupitera (najvyšší boh, ochranca štátu) a bohyne Mnemosine (bohyňa múdrosti). Čiže slovo múzeum znamenalo miesto kde sa uchovávali svedectvá vesmíru.       točité schodiště                                                                                                                                                                 Za predchodcu múzea, v našom letopočte, môžeme považovať malú miestnosť nazývanú  Studiolo či Wunderkammern. Boli to tajné miestnosti svätcov a panovníkov, ktoré slúžili na  zhromažďovanie cenností, šperkov, obrazov, drahých kameňov …

Tieto „štúdia“ slúžili ako útočisko pred vonkajším svetom v ktorom sa majitelia mohli venovať svojím štúdiám či úvahám. Neskôr počas 13. a 14. storočia okrem úvah, slúžilo aj ako miesto pre rozjímanie a pôžitok zo svojich vlastných kolekcií, ktoré sa rozšírili o medaile, mince a obrazy slávnych maliarov tej doby.

Medzi najznámejšie patrí napríklad Studiolo Isabelly d´Edste (Mantova) alebo Studiolo Cosima I de´Medici či Francesca I de´Medici ( Palazzo Vecchio, Florencia).   Ako prvý slovo múzeum použil Paolo Giovio (1483 -1528), keď si dal postaviť svoju vilu, kde umiestnil svoju zbierku portrétov. Portréty boli rozdelené do štyroch kategórii: 1, slávne osobnosti z minulosti 2, slávne osobnosti súčasnosti 3, umelci 4, panovníci a pápeži.
divné hodiny
Už v 17. storočí sa nazývali múzeá, súkromné kolekcie princov alebo biológov, ktoré boli sprístupnené verejnosti.

Obdobie Iluminizmu položilo základy múzea ako ho poznáme dnes. Jeho princípy boli: zachovanie pamiatok, miesto pre štúdium otvorené všetkým, miesto, kde môžete spoznať aj iné vzdialené kultúry. Zbierky sú organizované a priehľadné. A s Veľkou francúzskou revolúciou bolo múzeum otvorené verejnosti bez ohľadu na sociálny status.                              (napríklad Múzeum Pio-Clementino vo Vatikáne)             
                                                                 
Ďalším dôležitým medzníkom v histórii je Napoleon, ktorý po každej razii prinášal do Francúzska umelecké diela ako triumf svojho víťazstva. Svoju rozsiahlu kolekciu umiestil do Louvre. Veľa umeleckých diel pochádzalo z Talianska, no po Viedenskom kongrese sa väčšina vrátila späť.

Napoleon položil základy univerzálneho múzea. Čiže múzeum, ktoré uchováva poznatky ľudstva (od vedy cez botaniku až po umenie ako také). Opakom ja národné múzeum, ktoré oslavuje len dejiny národa či štátu.                            

Počas Romantizmu múzeum predstavuje zrkadlo kultúry národa. Skvelým príkladom je napríklad Alte Nazionale Galerie ( Ostrov múzeí , Berlín). 19. storočie môže byť považované aj za obdobie rozmachu múzea.
Múzem sa opäť dostalo do verejného povedomia v posledných desaťročiach 20. storočia.

A medzi tie najprestýžnejšie určite patrí: Louvre, British National Museum, Ostrov múzeí v Berlíne či MoMA v New Yourku. V neposlednom rade netreba zabúdať, že aj domy umelcov či zberateľov spadajú do kategórie múzea.

Published by acron.sk