4 najpopulárnejšie spôsoby varenia čínskych jedál

Čínska kuchyňa je známa po celom svete pre svoju jednoduchosť a osobitý kulinársky štýl. Kladie sa v nej dôraz na čerstvé a sezónne suroviny, jedlá sú pripravované na malom množstve tuku, majú pestrú textúru a sú chuťovo aj vizuálne vyvážené.
V čínskej kuchyni existuje niekoľko spôsobov varenia a každá z techník je špecifická a osobitá:

jídlo

 
1)Metóda „stir-fry“ (rýchle opečenie pri veľmi vysokej teplote)

Filety z hovädzej sviečkovej obalené v čerstvo namletom čiernom korení sú typickou surovinou pre opekanie. Potrebujete k tomu iba hlbší wok a ohybnú silikónovú stierku na obracanie.

Pri tomto spôsobe prípravy je dôležité nakrájať mäso, zeleninu, morské plody na tenké plátky alebo kocky aby sa rovnomerne opiekli. Ochucujúce zložky (sójová omáčka, soľ, iné korenie) sa pridávajú až tesne pred dokončením jedla.

 
2) Varenie na pare

Najkvalitnejší spôsob prípravy jedál pri ktorom sú zachované výživné látky a straty živín sú zredukované na minimum je varenie na pare. V Číne sa na to používajú bambusové paráky, ktoré sa dajú stohovať čo umožňuje pripravovať viac druhov jedál naraz.
Jedlo, ktoré príprava trvá najdlhšie je vždy naspodku, najbližšie k horúcej pare.

 
3)Pomalá príprava alebo tzv. „červené varenie“ (dlhé varenie pri nízkej teplote)

Táto jedinečná čínska technika sa používa predovšetkým na varenie tvrdších a väčších kusov mäsa a hydiny. Mäso je najskôr predpečené, potom sa k nemu pridá sójová omáčka, cukor, víno alebo sherry, zázvor, korenie piatich chutí, chilli, koriander a zaleje vodou alebo vývarom.
Konečná príprava trvá niekoľko hodín a jedlo sa môže podávať teplé aj studené. 

 
koření

4)Varenie „hot pot“

Čínsky „hot pot“ je považovaný za najjednoduchší spôsob z ostatných čínskych techník. Základom je miska alebo hrniec s ochuteným vriacim vývarom do ktorého sa ponárajú na tenko nakrájané kúsky mäsa, zeleniny alebo hríbov. Po uvarení sa kúsky vyberú a následne ďalej namáčajú do pikantných a korenených omáčok.
Vynikajúca je napríklad kombinácia čínskej brokolice s ustricovou omáčkou.

Štart Lala TV pre najmenších je za dverami

Medzi novinku v televíznych staniciach patrí aj hudobná stanica Lala TV, ktorá začne svoje vysielanie v Čechách a na Slovensku. Pôjde o platenú novinku, ktorá sa zameria na najmladšieho diváka. Vznik tejto stanice má na svedomí producent a režisér Peter Núňez. Ďalšiu svoju televíziu Senzi plánuje nasmerovať aj do Česka.

hudba
 
Deti sú najvernejšie
 
Televízna stanica Lala TV začne v Česku a na Slovensku vysielať v roku 2019, niekedy v prvom štvrťroku. Koncept stanice vychádza z podobne zameranej relácie Spievanky a vysielať bude hudobné videoklipy pre deti. O tomto projekte verejnosť informovala spoločnosť Axocom, ktorá bude televíziu aj distribuovať. Podľa riaditeľky spoločnosti patria malí diváci k najvernejším, práve interpreti s tvorbou pre deti zaznamenávajú na internete najväčšiu sledovanosť, a tak sú práve kvôli tomu úspešnejší ako domáce hviezdy šoubiznisu.
 
Málo podobných projektov
 
Distribútor chystanej televíznej stanice sa k novému projektu vyjadril, že na trhu je málo podobných projektov, pretože veľké televízne stanice sa takýmto programom nevenujú, pre nich tento obsah nie je atraktívny a naopak, pre verejnoprávne televízie je tento program zasa veľmi alternatívny.

karneval
 
Lala aj Senzi
 
Okrem tejto Lala TV spoločnosť Axocom má v pláne dotiahnuť na český trh aj televíziu Senzi, ktorá je naopak zameraná na staršie ročníky a vo svojom repertoári má „šlágrovú“ hudbu. Od roku 2015 túto televíziu celým podielom vlastní firma P.Núňeza. Senzi televízia si postupne našla na slovenskom trhu svoje miesto. Aj napriek tomu, že TV Senzi je dnes platenou stanicou, presadila sa voči Šlágr TV, ktorý bol naopak zadarmo a v danom segmente dominoval. Aj napriek faktu, že Šlágr TV je stále zadarmo, Senzi je minimálne dvakrát tak silná. Získať túto pozíciu trvalo dlho, ale podarilo sa to a TV Senzi sa drží pevne svojej pozície, z ktorej sa určite nenechá ľahko zosadiť.

Metal a jeho postupný vývoj do dnešnej podoby

Existuje známy hudobný žáner, ktorý ale jednoducho nemôžeme zaškatuľkovať do jedného pojmu (čo mnohí robíme), pretože má viacero odvetví, ktoré sa kryštalizovali každým desaťročím už od konca 60-tych rokov. U tohto žánru je tých odvetví priveľa, čo vlastne značí o jeho bohatosti a vopred vám poviem, že všetky v článku nespomeniem, nakoľko by sa sem nevošli. Preto sa pokúsim vybrať aspoň jeho najznámejšie podžánre a niečo o nich v skratke napísať. Reč bude o hudobnom štýle zvanom metal.

metal

Ak mám byť ale konkrétnejší, jeho originálny názov je heavy metal, od ktorého sa vlastne začal žáner rozvíjať do viacerých podkategórií. Začalo to koncom 60-tych, začiatkom 70-tych rokov, kedy vznikli kapely ako Black Sabbath, Iron Maiden, Motorhead, čo je vlastne dnes už hudbou našich starších otcov, tak trochu metalový pravek. Predpona heavy vznikla hlavne na základe náročnosti hrania tohto štýlu. Boli to kapely, ktoré sa snažili obohatiť klasický rockandroll o ďalšie akordy, ako aj dĺžku skladieb, tým pádom sa k tomuto štýlu radia i úplní pionieri, kapely Led Zeppelin alebo Deep Purple.

heavy metal

V 80-tych rokov na scénu prichádza tkzv. glam metal, čo boli v podstate rockeri vyznačujúci sa hlavne nápadným imidžom (Poison, Motley Crue, Kiss), no dovolím si tvrdiť, že tá skutočná bomba nastala až príchodom žánru thrash metal, ktorý je u väčšiny metalistov najpopulárnejší dodnes. Heavy metal jeho príchodom chytil rýchlejšiu, údernejšiu, agresívnejšiu podobu, čo pochopiteľne očarilo nejedného mladého (ale i starého) poslucháča. Bolo to konečne niečo novšie a podstatne výraznejšie. Thrash ako aj obrovskú popularitu pojmu metal priniesla predovšetkým kapela Metallica, ale za zmienku určite stoja i kapely ako Megadeth, Slayer, či Anthrax.

club

Thrash metal si drží popularitu i v 90-tych rokoch, kedy je obohatený o kapely ako Sepultura či Pantera. V tomto období už vidíme rozdiel medzi "fotrovskými" kapelami typu Led Zeppelin a novou vlnou úderného, rýchleho, agresívneho thrashu. V tomto období treba spomenúť i podžáner nu-metal krížiaci rap s hardcorom a metalom (Linkin Park, Korn, Slipknot), ale aj zrod subžánru, ktorý uprednostňuje najmä dnešná generácia metalistov a to tkzv. metal-core (Darkest hour, Bullet for my Valentine,  As I Lay Dying). 

Kultové filmy všetkých čias


Každý má iný názor na to, ktorý film je prelomový. Je to spôsobené tým, že každý máme iný vkus na žánre a na podobné veci. Určite sa však zhodneme na tom, že aj filmy patria do našej kultúry. A zhodneme sa určite aj na tom, že niektoré filmy by mal vidieť určite každý. Viete, ktoré to sú? Ponúkame vám výber len niekoľkých, pretože v skutočnosti ich je naozaj oveľa viac.

klenba
 
1. Krstný otec – The Godfather
Trilógia kriminálnej drámy z mafiánskeho prostredia, ktorá vychádzala z nemenej úspešného románu. Mnohí ľudia považujú túto trilógiu za najlepšiu mafiánsku ságu všetkých čias a zaraďuje sa do najlepších diel kinematografie vôbec. Napriek tomu, že už má svoj vek (1972), je medzi ľuďmi stále veľmi populárna. Možno práve vďaka téme a hereckému obsadeniu (Al Pacino, Marlon Brando a ďalší) sa stala naozaj kultovou ságou.
 
2. Amadeus
Asi jedna z najlepších hudobných a životopisných drám vôbec. Zachytáva život nám veľmi dobre známeho hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta. Opisuje priebeh jeho tvorby, jeho celý život, a to, že (ako mnohí géniovia) to nemal v hlave celkom v poriadku. Dráma ukazuje aj žiarlivosť a závisť jeho najväčšieho rivala Antonia Salieriho. Film bol ocenený ôsmimi Oskarmi.
 
3. Vykúpenie z väznice Shawshank – The Shawshank Redemption
Príbehy z pera Stephena Kinga sú naozaj neopakovateľné a prelomové, niet divu, že sa podľa jeho kníh natočilo hneď niekoľko výborných filmov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Príbeh o Andym, ktorý bol odsúdený na doživotie vo väzení zasiahol mnohých z nás, hlavne preto, že sa napriek podmienkam nikdy nevzdal a nestratil nádej. Herecké obsadenie je opäť úžasné, hlavné postavy si zahrali Tim Robbins a Morgan Freeman.

zámek
 
Okrem týchto troch filmov je ešte mnoho iných, ktoré jednoznačne patria do zoznamu tých, ktoré by ste mali vidieť. Ktoré sú vaše obľúbené filmy? Myslíte si, že patria do kultúrneho dedičstva?

Romantizmus


Romantizmus bola ideová, umelecká a hudobná kultúra ktorá vznikla v dobe, kedy mnohí ľudia zostali sklamaní z francúzskej revolúcie. Teda vznikol v polovici 19. storočia.

Túto kultúru a smer uznávali hlavne mladí ľudia, ktorí si eštelen utvárali názor na svet. Venovali sa literatúre, hudbe, filozofii a rôznemu umeniu ako napríklad maľovaniu. Skrátka uznávali duševný svet, hľadali záujmy obohacujúcu dušu, kreatívnosť a predstavivosť. Pohŕdali nevzdelanosťou, ťažkou prácou a všetkými autoritami tej doby. Pomocou tvorby, písania básní a romantických poviedok sa búrili voči svojej dobe a všetkému, čo nezapadalo do ich predstavy o krásnom svete.
růžová růže

Poznáme romantické romány, ktoré sú špecifické svojou tragédiou, kedy zakaždým na konci príbehu hlavný hrdina volí smrť, než by mal znášať autoritu či zlý svet.

Títo ľudia sa v súkromí snažili ukazovať svoju nezapadajúcu stránku osobnosti. Teda nesnažili sa zapadnúť a byť s každým za dobre, ale naopak. Hľadali a objavovali v sebe čosi výnimočné a zvláštne a snažili sa to dávať najavo rôznym spôsobom. Aj v tej dobe sa to snažili ukázať okrem iného i svojim výzorom. Prestali sa strihať, holiť a nosili netradičné kostýmy. 

Z týchto romantikov sa však kvôli svojmu nezapadajúcemu duševnému životu stali časom známe a významné osobnosti, ktoré obohatili svoju dobu myslením, umením a novou kultúrou. K nim sa radil napríklad veľmi dobre známy hudobný skladateľ Beethoven, ktorý sa prestal stýkať so spoločnosťou „meštiakov“ a pridal sa taktiež k tomu smeru zvanému Romantizmus. Tento nový smer bol cítiť i v jeho skladbách, vďaka ktorým jeho meno spomíname dodnes.
věž hradu

Romantizmus sa dostal do viacerých krajín a všade mal trošku iný cieľ, ale v podstate podobný. Všade šlo o tvorbu, pomocou ktorej sa poukazovalo na škaredý svet okolo a určitým spôsobom sa touto tvorbou, kultúrou i protestovalo voči momentálnemu zriadeniu. V istom období sa dokonca spojil s nacionalizmom, kedy tvorcovia opisovali lásku k svojmu kraju a národu a takisto žiaľ voči neslobode svojho ľudu.

Ďalšia národa kultúra pamiatka


»          Všetko sa to začalo keď sa ľuďom nepáčila a chceli sa jej zbaviť. No dnes je to úplne inak . Táto budova sa stala veľmi významnou pre našu historickú  kultúru. Hovoríme o opačnej pyramíde ktorú poznáme ako Slovenský rozhlas ktorá stojí v Bratislave- Starom meste

noční město
 
Majitelia tejto budovy dlho rozmýšľali čo v tejto budove bude. No rozhodnutie nakoniec padlo. Vzniklo v nej Česko Slovenské rádio , dnes ho poznáme ako Rádio Slovensko ktoré patrí pod RTVS. Od jej založenia až po dnešnú súčasťou bolo vysielanie v opačnej pyramíde súčasťou každého rádia.
 
»          Táto budova má krásnych 33 rokov teda presnejšie jej vznik bol  v roku 1984 , a za tieto roky si vytrpela naozaj mnoho.  Mimochodom autorom tejto budovy sú  Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling ktorý sa rozhodovali ako bude budova vyzerať. Nápadov bolo množstvo , no nakoniec sa rozhodlo že postavia opačnú pyramídu v ktorej bude dostatok miesta pre aktivity ktoré sa tam mali v tej bude vykonávať. No po jej zhotovení rozhodovali čo s tou budovou bude , potom nasledovali petície a zbúranie pretože sa obyvateľom Bratislavy táto budova nepáčila.  . Našťastie dnes túto budovu máme a môžeme byť radi že aj táto budova je zapísaná do národnej kultúry keďže na Slovensku ich máme malo.
 
Táto budova bola prvou budovou ktorá je z ocele. Nachádza sa tam niekoľko miestnosti ktorých môžeme počuť niekoľko druhov vysielaní teda od hlavného spravodajstva až po vysielanie pre deti a mládež a okrem toho v tejto budove nájdeme aj malú koncertná sieň v ktorej sa konajú rôzne koncerty a podujatia či rozhlasové alebo televízne incescie. Z opačnej pyramídy sa vysiela každý od šiestej rána až do neskorého večera.

mikrofon
 
»          Mimochodom ak by ste sa chceli na túto budovu pozrieť , nájdete ju V Bratislave na Mýtnej ulici v Starom meste. Neviem však či je vstup do budovy povolený avšak pohlaď s blízka na túto budovu Vám nikto zakázať nemôže.

S kultúrou sme nesmrteľný


Hoci je kultúra stará presne tak, ako ľudské pokolenie a dodnes je neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných životov, pri našom uponáhľanom a hektickom štýle života na ňu častokrát zabúdame, ba, čo je horšie neprekladáme jej skoro žiadny význam, dokonca nadobúdame pocit, že ju vlastne ani nepotrebujeme.

fotograf

Kultúra sa nevzdáva

Na tento smutný fakt, že kultúra je odhodená niekde bokom v kúte z našich bežných životov kultúra nereflektuje úpadkom. Ale našťastie pre nás si našla cestu a spôsob ako komunikovať pomocou moderných technologických prostriedkov aby nám tak opäť na blízku. Chceme či nie kultúra si vždy bude zastávať svoje miesto a jej miesto je pri nás. Zdá sa že to že ju neustále odsúvame bokom jej vonkoncom ale vôbec neškodí skôr naopak- s ďalšou prekážkou ktorú musí kultúra prekonať aby mohli spolu s nami kráčať sa jej totiž otvoria nové možnosti ak je tak posúvať svoje hranice ešte ďalej. V  konečnom dôsledku to najviac vyhovuje nám ľuďom. Tým že sa našou nedbalosťou veľakrát vytvárajú nové umelecké smery alebo kultúra a umenie prenikne do technológií, tam kde ešte nikdy nebola a kde by pred pár rokmi človek povedal že nikdy nebude, dom kultúra ponúka širšie pole pôsobnosti.

foťák

Ako je to vôbec možné? Čo to pre nás vlastne znamená? Kultúra je ako nekonečná pamäť. Mnohí za to nemajú radi. Kultúra je totiž ako zrkadlo. Zobrazuje nás v spojitosti s ňou, uchováva si chvíle kedy sme s ňou boli šťastní, ale aj tie keby sme jej svojím konaním ubližoval. Pre niekoho tu môžem byť nepríjemná vec, no musíme si uvedomiť, že by sme jej za to mali byť vďační. Ona bude totiž uchovávať to kým sme. Kým sme boli. Až do konca sveta, aj dávno potom. Keď sa náš život skončí. Vďaka tomu sa o nás dozvedia stále nové a nové generácie a mi sa tak staneme, večne živými..

Divadlo je naša súčasť


Divadlo je pre mnohých ľudí akýsi útek pred realitou. Je to forma koníčka, ale zároveň to občas prerastie aj do posadnutosti. Je to však forma relaxu a vyjadrenia sa. Aby toho nebolo málo, divadlo je jednoducho kultúrny zážitok. Mnohí ľudia neobľubujú divadlo, no my si myslíme, že v tom prípade absolútne nevedia, o čo vlastne prichádzajú. Kde inde môžete stretnúť svojho obľúbeného knižného hrdinu? Alebo môžete odísť s naozaj veľkou kopou dojmov. Chodenie na rôzne inscenácie a predstavenia vás tiež môže obohatiť aj inteligenčne. Je však len na vás, aký vlastne máte na divadlo názor. V každom prípade určite nezahadzujte možnosť, že by ste divadlo začali pravidelne navštevovať.

divadlo

Oddýchnite si

Nemusíte predsa vo voľnom čase sedieť pri televízii, keď si chcete niečo pozrieť. Je fajn, keď sa zapozeráte do kvalitného príbehu, ktorý sa neodohráva na plátne, ale priamo pred vami. Keď sledujete príbeh, ktorý je predostieraný presne takýmto spôsobom, dostanete úplne iný pohľad na vec. Funguje to aj vtedy, keď nejaký príbeh už notoricky poznáte. Môžete si naň urobiť názor. Alebo si pri komédii môžete oddýchnuť či navodiť oveľa lepšiu náladu. Nahoďte sa a vykročte do sály, ktorá vás dokáže odzbrojiť.

Témy na rozhovor

Niektorí ľudia radi chodia do divadla len preto, aby sa mali o čom rozprávať. Možno je to smiešne, ale naozaj to mnohí ľudia praktizujú a vlastne sa im ani niet čo čudovať. Taktiež, ak neradi čítate, môžete si pozrieť hru, ktorá je adaptovaná na nejaké knižné dielo. V každom prípade rozhovory o divadle sú naozaj obohacujúce a to nielen z jednej, ale z obidvoch strán. Určite sa nenechajte ničím odradiť.

balet

Ako vlastne divadlo rozvíja našu kultúru? Slováci sú predsa jednou z krajín, kde je divadelné umenie skutočne rozšírené. Môžeme sa toho dozvedieť naozaj veľa, keď sa vyberieme na nejaké notoricky známe predstavenie. Videli ste už Tajovského? A myslíte si, že to nepatrí do našej kultúry?

Ako predísť medzinárodným spoločenským trapasom


Našu, domácu etiketu stolovania poznáme všetci. Vieme ako sa správať pri stole, vieme čo znamená prekrížený príbor na prázdnom tanieri a vieme ako dať zdvorilo hostiteľovi najavo, že si ešte dáme prídavok.
Ale ako to je v zahraničí? Nemáme radi keď sa zahraniční hostia u nás nevedia správať, a pritom, čo ak ich správanie u nás je typické pre ich domovinu?
Aby sme nezanechali podobný dojem na dovolenke my, je vhodné a úctivé získať pred odchodom aspoň minimálne základné poznatky o kultúre a zvykoch krajiny, do ktorej ideme.

oslava

Soľ, korenie a iné dochucovadlá
Francúzi, Španieli, Japonci a Taliani – tieto krajiny patria medzi gastronomické celebrity. Je urážkou kuchára ak si ako hosť vypýtate korenie na dochutenie jedla. Rovnako to platí aj o syre naviac do jedla, alebo kečupe na špagety.

Tekutiny
Najviac alkoholu si užijete pri stolovaní v Rusku. Vodka sa tam pije často a pri každej príležitosti. Páni by mali stíhať piť zarovno ostatnými. Toto však neplatí pre dámy, ktoré môže nejaký ten pohárik vynechať.
V Arabských Emirátoch zas nikdy nevylievajte nedopitý pohár vody. Voda je tu vzácna, preto ňou nikdy neplytvajú. Ak vodu nedopijete ponúknite ju spolusediacemu pri stole.

Pravidlo ľavej ruky
Ak patríte medzi ľavákov, rýchlo sa naučte používať pravú ruku. V Thajsku, Sri Lanke, Indii a v krajinách blízkeho východy je používanie ľavej ruky vrcholom spoločenského trapasu. Ľavá ruka je podľa miestnych zvykov určená len na intímnu hygienu a v minulosti, keď ešte nepoznali toaletný papier sa táto časť tela používala miesto neho.

sushi

Vylízaný tanier
Patrí sa zjesť všetko čo dostanete na tanier…áno, u nás, ale nie v Thajsku, Rusku, Číne a Filipínach. Prázdny tanier je tu symbolom toho, že očakávate prídavok. Takže Vám hostiteľka bude vždy dokladať ďalšie jedlo.

Paličky
Pokiaľ s nimi neviete jesť pokojne si vypýtajte príbor, prinesú Vám ho. V Thajsku Vám prinesú len vidličku a lyžičku. Budete si musieť vystačiť. V tejto krajine je nôž symbolom agresivity, preto ho pri stolovaní nepoužívajú.
V ázijských krajinách  nikdy nezapichujte paličky do ryže. Takto tu ponúkajú jedlo zosnulým.

voda

Zvuky pri jedle
Grganie a mľaskanie je znakom toho, že Vám chutí v Japonsku. V tejto jedinej krajine sú tieto zvuky vítané. Ak tento hlasný prejav chuti do jedla nemáte radi, pripravte sa, že v miestnych reštauráciách si ho užijete až-až.

Krátka história múzea


Slovo múzeum pochádza z gréckeho slova músai, čo v preklade znamená miesto zasvätené múzam. Muse bola dcéra boha Jupitera (najvyšší boh, ochranca štátu) a bohyne Mnemosine (bohyňa múdrosti). Čiže slovo múzeum znamenalo miesto kde sa uchovávali svedectvá vesmíru.       točité schodiště                                                                                                                                                                 Za predchodcu múzea, v našom letopočte, môžeme považovať malú miestnosť nazývanú  Studiolo či Wunderkammern. Boli to tajné miestnosti svätcov a panovníkov, ktoré slúžili na  zhromažďovanie cenností, šperkov, obrazov, drahých kameňov …

Tieto „štúdia“ slúžili ako útočisko pred vonkajším svetom v ktorom sa majitelia mohli venovať svojím štúdiám či úvahám. Neskôr počas 13. a 14. storočia okrem úvah, slúžilo aj ako miesto pre rozjímanie a pôžitok zo svojich vlastných kolekcií, ktoré sa rozšírili o medaile, mince a obrazy slávnych maliarov tej doby.

Medzi najznámejšie patrí napríklad Studiolo Isabelly d´Edste (Mantova) alebo Studiolo Cosima I de´Medici či Francesca I de´Medici ( Palazzo Vecchio, Florencia).   Ako prvý slovo múzeum použil Paolo Giovio (1483 -1528), keď si dal postaviť svoju vilu, kde umiestnil svoju zbierku portrétov. Portréty boli rozdelené do štyroch kategórii: 1, slávne osobnosti z minulosti 2, slávne osobnosti súčasnosti 3, umelci 4, panovníci a pápeži.
divné hodiny
Už v 17. storočí sa nazývali múzeá, súkromné kolekcie princov alebo biológov, ktoré boli sprístupnené verejnosti.

Obdobie Iluminizmu položilo základy múzea ako ho poznáme dnes. Jeho princípy boli: zachovanie pamiatok, miesto pre štúdium otvorené všetkým, miesto, kde môžete spoznať aj iné vzdialené kultúry. Zbierky sú organizované a priehľadné. A s Veľkou francúzskou revolúciou bolo múzeum otvorené verejnosti bez ohľadu na sociálny status.                              (napríklad Múzeum Pio-Clementino vo Vatikáne)             
                                                                 
Ďalším dôležitým medzníkom v histórii je Napoleon, ktorý po každej razii prinášal do Francúzska umelecké diela ako triumf svojho víťazstva. Svoju rozsiahlu kolekciu umiestil do Louvre. Veľa umeleckých diel pochádzalo z Talianska, no po Viedenskom kongrese sa väčšina vrátila späť.

Napoleon položil základy univerzálneho múzea. Čiže múzeum, ktoré uchováva poznatky ľudstva (od vedy cez botaniku až po umenie ako také). Opakom ja národné múzeum, ktoré oslavuje len dejiny národa či štátu.                            

Počas Romantizmu múzeum predstavuje zrkadlo kultúry národa. Skvelým príkladom je napríklad Alte Nazionale Galerie ( Ostrov múzeí , Berlín). 19. storočie môže byť považované aj za obdobie rozmachu múzea.
Múzem sa opäť dostalo do verejného povedomia v posledných desaťročiach 20. storočia.

A medzi tie najprestýžnejšie určite patrí: Louvre, British National Museum, Ostrov múzeí v Berlíne či MoMA v New Yourku. V neposlednom rade netreba zabúdať, že aj domy umelcov či zberateľov spadajú do kategórie múzea.